O pórobetóne
Pórobetón je najvýznamnejším druhom priamo odľahčeného betónu – silikátového kompozitu, pre ktorý sú charakteristické makropóry vytvorené priamo v jemnozrnnej malte. Vzhľad výrobkov je v podstate dvojaký: prevažne biely, ak je plnivom jemný kremičitý piesok (pieskový pórobetón), alebo v menšej miere šedý, ak je plnivom elektrárenský popolček (popolčekový pórobetón).
Za začiatok výroby pórobetónu sa pokladá patent A. Ericsona, používaný od roku 1924. Táto technológia sa vo veľkej miere uplatňovala vo Švédsku, Dánsku, Poľsku a v krajinách bývalého ZSSR. U nás je za začiatok výroby pórobetónu považovaná produkcia z roku 1958.
Pri výrobe pórobetónu sa v súčasnosti postupuje tak, že kremičité látky sa melú veľmi jemne za sucha i za mokra, miešajú a homogenizujú s páleným vápnom alebo aj s cementom, prípadne s ďalšími prísadami. Potom sa surovinová zmes v špeciálnych miešačkách premieša s vodou, plynotvornou látkou a obvykle aj s kalom na tekutú kašu. Táto sa vyleje do foriem, kde sa zmes nakyprí, najčastejšie pridaním hliníkovej suspenzie a potom stuhne. Hovoríme, že hmota zreje.
Z čoho sa vyrába pórobetón:
Pre výrobu pórobetónu sa používajú štyri základné suroviny, ku ktorým sa pridáva voda. Základné suroviny sú spojivo (vápno a cement, ktoré určujú druh pórobetónu), plniva (kremičité látky), plynotvorné a penotvorné látky a pomocné suroviny.
Hlavným spojivom pre výrobu pórobetónu je mleté pálené vápno. Používa sa čerstvé a nehasené, čo umožňuje využiť pri technologickom procese jeho hydratačné teplo. Kvalita vápna pre výrobu pórobetónu je určená technickou normou ČSN EN 459-1,2,3 „Stavebné vápno“ a stanovené požiadavky sú veľmi prísne, pretože je jedným z najdôležitejších surovín pri výrobe pórobetónu.
Kremičitý piesok pre výrobu autoklávového pórobetónu môže mať rôzny pôvod. Môžu sa však používať rôzne kremičité riečne alebo pieskovcové a iné piesky. Piesky nesmú mať zvýšenú ílovitosť, pretože väčšie množstvo ílu spomaľuje tuhnutie zmesi a znižuje pevnosť pórobetónu. Pre pevnosť vyrábaného pórobetónu má podstatný význam jemnosť surovín, preto je nutné piesok vo výrobe domieľať, aby sa zväčšil jeho merný povrch.
Ďalšou kremičitanovou surovinou pre výrobu pórobetónu môže byť popolček z tepelných elektrární. Avšak skutočnosťou je, že ich spracovanie v pórobetónoch vo väčšom rozsahu ustupuje do pozadia.
Technické vlastnosti oboch typov sú v podstate porovnateľné a súčasný popolčekový pórobetón plne vyhovuje aj z hľadiska mernej rádioaktivity.
Sadrovec sa používa ako prísada zlepšujúca pevnosť výrobkov a ako regulátor tuhnutia zmesi. Sadra alebo anhydrid sa používajú k regulácii časového priebehu tuhnutia plynobetónu, ktorý je nutné prispôsobiť plynotvornej reakcii hliníkovej suspenzie. V hliníkovej suspenzii nesmú byť zlepené hrudky alebo guľovité zrná, ktoré majú relatívne malý reaktívny povrch. Ani časť prášku nesmie tvoriť zrná s väčším priemerom, pretože sa na nich vytvárajú príliš veľké plynové bublinky a štruktúra pórobetónu by potom nebola rovnomerná.
Voda, ktorá sa používa pri výrobe pórobetónu, musí vyhovovať požiadavkám ako pri betónovaní. Používaná voda má mať nízky obsah chloridov. Voda sa obvykle zohrieva na 35-39 oC, a to v závislosti na druhu výrobku a teplote zmesi, ktorej sa má dosiahnuť pri odlievaní do foriem.
VÝROBKY Z PÓROBETÓNU:
áno, určite, samozrejme
H+H EXCLUSIVE